Kozáková

admin

Petra Kozáková

Pôsobisko:

ZŠ Lozorno

Predmety:

1.rok:
Matematika – 5.ročník, biológia – 7. ročník, chémia – 7. 8. a 9. ročník, Triednictvo – 3. ročník (matematika, slovenský jazyk, vlastiveda, prírodoveda)

2.rok:
Biológia – 8. ročník, chémia – 7. 8. a 9. ročník, Triednictvo – 4. ročník (matematika, slovenský jazyk, vlastiveda, prírodoveda, výtvarná výchova, pracovné vyučovanie)

Krúžky:

1. rok: Moja učiteľka varí lepšie ako tvoja (krúžok varenia zameraný na budovanie finančnej gramotnosti)

Na začiatku som sa sústredila hlavne na budovanie vzťahu s rodičmi, ktorý vôbec nebol jednoduchý. Neskôr sme sa venovali budovaniu vlastného charakteru a preberaniu zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Za veľký úspech považujem aktivitu, do ktorej sa zapájajú častokrát celé rodiny. Každý týždeň plánujeme predsavzatia do ďalšieho týždňa a premýšľame o tom ako prinesieme dôkaz, že sa nám ich skutočne podarilo naplniť.

Prečo to celé robíme? Svet je také miesto, aké si ho urobíme my, a preto sme sa rozhodli robiť predsavzatia, ktoré z nás robia lepších ľudí (rozvíjanie vlastných zručností), alebo nám pomáhajú robiť zo sveta lepšie miesto, kde sú ľudia okolo nás radostní. A tak sa každý týždeň v pondelok pri vyhodnocovaní celého predchádzajúceho týždňa spoločne pozeráme na fotky, na ktorých 9 ročný chlapec upiekol bublaninu pre babku, uvaril svoj prvý obed, aby potešil rodičov,  alebo sa celá rodina rozhodla vyzbierať pár vriec odpadkov z blízkeho lesa, či vyvenčiť psíky z útulku. My v 4C veríme, že svet môže byť krásne miesto, no vieme, že to záleží aj od nás pretože: Radosť rozdávaním rastie!

V prvom rade mi tieto dva roky priniesli do života veľké množstvo neuveriteľne inšpiratívnych ľudí, ktorých môžem nazývať priateľmi – sú to naozaj neobyčajní priatelia do každého počasia. 

Počas mojej dvojročnej cesty som zažila mnoho chvíľ, kedy som si povedala, že toto je nad moje sily. Prečo? Nastavenie systému vnímame podľa toho, v akej pozícii sa aktuálne v živote nachádzame. Najskôr ako žiaci, ktorí ešte nevedia objektívne posúdiť situáciu. Potom ako človek, ktorý okrem toho, že niekedy chodil do školy už nemá nič spoločné so školstvom. Potom ako frustrovaný rodič, ktorý doma ťahá druhú šichtu s deťmi pri úlohách a na záver ako učiteľ, ktorého často obviníme, že je v práci len do jednej a ešte sa sťažuje. Ja som mala možnosť pozrieť sa na nastavenie systému z viacerých pohľadov a dnes viem, že práca učiteľa je nesmierne náročná.

Moderné technológie si vyžadujú aj moderných ľudí, ale čo s učiteľmi, ktorí už majú svoj vek a odučených 30 rokov? Na takýchto učiteľov, pre ktorých je používanie moderných technológii nočnou morou, pri ktorej strávia zvyšok svojho života, sa v našom systéme zabúda. A preto sa aj táto otázka stala predmetom môjho pôsobenia v TFS, kde som mala možnosť spolu so svojou kolegyňou robiť mini-školenia na zlepšenie počítačových zručností pre starších kolegov. Táto iniciatíva sa tešila veľkému úspechu a mňa utvrdila v tom, že systém školstva potrebuje aj v tejto oblasti zmenu. Preto som sa rozhodla, že aj po skončení môjho pôsobenia v programe TFS sa budem venovať vzdelávaniu učiteľov na Slovensku.

Vzhľadom na neľahkú pandemickú situáciu sa nám väčšinu našich plánov nepodarilo uskutočniť, no moji podporovatelia mi boli oporou v situáciách, kedy som mala pocit, že mi nik nerozumie a nevie doceniť moju námahu. Maličkosti robia najväčšiu radosť.

Rada by som spomenula tri krásne spomienky, ktoré mi ostanú na náš spoločný čas.

Čas pred Vianocami vie byť veľmi náročný, deti aj učitelia majú toho dosť a svetlom na konci tunela sú vianočné prázdniny. V jeden taký deň mi na stole v zborovni pristála obálka. Bol v nej vianočný pozdrav a poukážka na nákup knižky od manželov Goczeovcov. Ani neviem vyjadriť, ako veľmi som v tom okamihu potrebovala radosť, ktorú mi títo dobrí ľudia na diaľku poslali.

Ďalšou úžasnou spomienkou sa mi stala online kávičková debata s veľmi inšpiratívnou ženou Renátkou. Verím, že nebola ani zďaleka posledná. Veľmi ma dojalo, ako títo ľudia často myslia na úplne cudzie deti a chcú im urobiť radosť. Takúto vec sme zažili s Jankou, ktorá nám, ako moje deti povedali, poslala bonboniéru veľkú ako lavica. Ani si neviete predstaviť, ako takáto bonboniéra zmenila náš pochmúrny a zamračený deň a vyčarila úsmev na tvári nielen deťom zo SZP.

Po skončení mojej dvojročnej cesty v TFS ostávam na čiastočný úväzok učiť, pretože som si túto prácu naozaj zamilovala. No ako som už spomínala náš systém je nastavený tak, že vyžadujeme už všetko v elektronickej forme a pre niektorých starších kolegov sa tento fakt stal nočnou morou. Preto som sa rozhodla po ukončení dvojročného programu pokračovať vo vzdelávaní učiteľov vo viacerých slovenských regiónoch.