V prvom roku som sa sústredila najmä na prípravu a učenie hodín angličtiny zaujímavým a interaktívnym spôsobom cez rôzne hry a rolové situácie.
Cieľom bolo učiť žiakov angličtinu spôsobom, ktorý by im pomohol ju využívať aj v reálnom živote. Takže sme veľa pracovali na počúvaní a hovorení.
Zároveň sme sa učili, že robenie chýb, najmä pri novom jazyku, je úplne v poriadku a toto som často ilustrovala mojimi vlastnými príbehmi z môjho života v zahraničí.
V rámci polročných a koncoročných hodnotení učiteľa mi potom deti často spomínali, že sa na naše hodiny tešia a angličtina mnohých začala baviť.
Tomu odpovedalo aj zlepšenie ich priemeru, kde najmä žiaci, ktorí zvykli mať 2, 3 a 4 začali prejavovať záujem o opravovanie si známok a mnohí si zlepšili známky aj o celý stupeň.
Okrem akademickej stránky sme v prvom roku s mojimi ôsmakmi intenzívne pracovali na budovaní vzťahov a riešení konfliktov v triede.
Mnohokrát to znamenalo, že sme po škole spolu sedeli a učili sa komunikovať, čo nás na druhých frustruje a vadí nám, slušným spôsobom a prichádzali na riešenia osobných problémov.
Okrem toho sme za odmeny začali spolu chodiť aj na výlety do Prešova - absolvovali sme spolu návštevu kina, kúpaliska a jump arény, vždy spojené so spoločnou večerou.
V druhom roku som dostala príležitosť učiť mojich deviatakov okrem angličtiny a občianskej aj dejepis 20. storočia, čo slúžilo ako skvelá platforma na znovuobjavovanie príbehov z našej nedávnej histórie, na učenie sa rozdielov medzi totalitou a demokraciou a prepájaním histórie so súčasnou situáciou na Slovensku.
Už v prvom roku som s nadšením facilitovala workshopy neziskovej organizácie Postbellum u nás na škole. Boli zamerané na približovanie histórie cez životné príbehy pamätníkov. V tomto som pokračovala aj v druhom roku, kedy workshopy absolvovala nielen moja trieda, ale aj ôsmaci a deviataci.
V rámci môjho druháckeho projektu som zorganizovala v spolupráci s neziskovou organizáciou Mareena návštevy troch cudzincov žijúcich na Slovensku. Cieľom týchto stretnutí bolo nabúrať už možno zažité stereotypy žiakov voči imigrantom a cez fyzické stretnutie vytvoriť príležitosť zdieľať a lepšie porozumieť životným príbehom cudzincov žijúcich na Slovensku. Bohužiaľ koronakríza tento projekt prerušila a ďalšie návštevy už nebolo možné zorganizovať.
V druhom ročníku sme spolu s mojimi deviatakmi stáli aj pred veľkou otázkou kam na strednú školu. V rámci hodín občianskej výchovy sme niekoľko mesiacov pracovali na sebaspoznávaní - spoznávaní našich silných ale aj slabých stránok, robením si viacerých testov osobnosti s prepojením na vhodné zamestnania a definovaním si toho čo nás naozaj v živote baví.
